Ako si vyberáme životného partnera

Je to náhoda, že si vyberieme a zamilujeme sa práve do tohto partnera a nie niekoho iného?
Prečo naša kamarátka mala šťastie a vybrala si dobre a my nie? A je to o šťastí? Prečo nakoniec aj tak každý skončí s tým, s kým má?

Výber partnera je jedna z najdôležitejších vecí v našom živote a dokáže ovplyvniť kvalitu nášho ďalšieho života a prežívania výrazne. Hovorí sa, že s kým si, taký si. A tiež, že ľudia okolo nás, naši najbližší nás ovplyvňujú najviac. Ovplyvňujú naše rozhodnutia, našu odvahu skúšať nové veci, našu sebahodnotu. Zoberte si 3 najbližších ľudí s ktorými ste najčastejšie a hneď viete, aký ste aj vy.

Podľa môjho názoru výber partnera je podvedomá záležitosť. Je to niečo, čo si neuvedomujeme, nevieme to ovládať a preto si občas vyberieme zle. Niečo nás k tomu človeku priťahuje, ťahá, cítime, že on je ten pravý, aj keď možno naša kamarátka (ktorá nemá emočné zranenia) vidí ihneď „red flags“. Výber partnera súvisí s našou minulosťou a časom, kedy sme boli deťmi. Psychológovia hovoria, že do 7 rokov života sme ako špongie, ktoré všetko navôkol nasávajú. Vnímame a preberáme vzorce správania našich rodičov a učíme sa, čo je láska a kedy a začo ju dostávame. Učíme sa podoby lásky: či je láska neha, či je bezpodmienečná, alebo ju dostávame, len keď sme dobrí a poslúchame na slovo. Občas láska znamená nadávky a bitku. Láska tiež znamená zanedbanie aj opustenie. Koľko ľudí, toľko podôb lásky. Občas sa naučíme ako deti, že jej vlastne vôbec nie sme hodné.

V dospelosti sme potom priťahované k partnerovi, ktorý je buď podobný našej matke alebo otcovi. Modelov a podôb je mnoho, tiež to závisí od toho, na „koho strane“ sme. Ak sympatizujeme s mamou v tom, že otec nás zanedbával, tak rozhodne si vedome nevyberieme muža, ktorý má kvality ako náš otec, ale radšej si vyberieme partnera, ktorý je ako naša mama. Tá nás mohla manipulovať, ale to my nevieme, lebo stále sme pod jej vplyvom, aj ako dospelé, tak jednoducho skončíme s nejakým manipulátorom, ktorý nám manifestuje kvality našej mamy.
Preto nie je nijakou náhodou, že žena, ktorá bola v detstve napr. psychicky týraná alebo bitá si pritiahne do života presne takého partnera, ktorý jej dokáže, že takto láska naozaj vyzerá. Ktorý ju týra a ponižuje. Je to totižto jej program a frekvencia, na ktorú počuje. Preto, ak by sme dali do miestnosti 10 mužov a z toho z nich je 1, ktorý má násilné sklony, môžeme sa staviť, že si vyberie práve jeho. Proste ju bude neuveriteľne priťahovať, aby jej v nasledujúcich rokoch ukázal, čo je „láska“. Ten muž jej v skutočnosti prišiel do života, aby si konečne vyriešila a vyliečila svoje zranenia a mohla pritiahnuť niekoho emočne zdravšieho. To si však ona samozrejme môže uvedomiť až časom alebo vôbec nemusí.

Preto nabádam ženy, najmä tie v láske zranené, aby išli na rande s mužom, ktorý ich prvoplánovo nepriťahuje. Ak sú oni samé stále ranené, priťahujú rovnako ranených mužov, preto by bolo pre ne najzdravšie ísť na rande s niekým, s kým by obyčajne neišli. Takto môžu stretnúť naozaj niekoho kvalitného, aj keď ich nezaujal na prvý pohľad. Ešte lepšie však je, ak žena na sebe zapracuje, vylieči si detstvo, traumy a potom ju už muži, ktorí by s ňou zaobchádzali v budúcnosti zle vôbec nebudú zaujímať.