Čo sa s nami deje po rozchode
Keď nás niekto opustí, rozíde sa s nami, rozvedie alebo to chce urobiť, ide o jednu z najťažších životných situácií. Zahŕňa veľa stresu, ale aj strachu, čo bude ďalej. Rúcajú sa nám naše istoty, ktoré sú síce len iluzórne, ale aj tak väčšina z nás je upnutá na určitý pocit bezpečia, ktorý partnerský vzťah prináša. Zrazu nevieme čo ďalej a netušíme, ako budeme ďalej život. Vieme len jedno – nič nebude ako predtým. Žiadne spoločné rána, spoločné plány, obľúbená kaviareň, či okruh priateľov. V tejto fáze sme v šoku a veľmi vydesené. Ako všetko v živote, aj rozchod má svoje pravidlá. Najmä to, čo bude nasledovať. Našim cieľom by malo byť chrániť samu seba a liečiť, dopriať si čas a všetky fázy, ktoré sú veľmi dôležité pre to, aby sme boli schopné zase milovať a otvoriť svoje srdce.
Hovorí sa, že čas vylieči všetko. Pravda ale je, že čas sám o sebe nevylieči nič. Na čom naozaj záleží, je to, čo s týmto časom urobíme. Zrada bolí. Opustenie bolí. Ak sa my uzatvoríme v žiali, prípadne ho potlačíme alebo sa mu vyhneme, tak sa nikam nepohneme. Akurát sa všetko to hrozné, čo sa nám stalo uložíme hlboko do seba a budeme si to so sebou niesť ako batôžtek svojich boľačiek. Tieto sa budú potom odrážať do našich ďalších partnerských vzťahov. Jednoducho nebudeme schopné vybudovať vzťah, ktorý je láskyplný a zdravý. Preto je tak dôležité liečiť samu seba a svoje zlomené srdce a dopriať si nielen čas, ale aj konzistentnú prácu na sebe, aby sme boli schopné opäť dôverovať.
Mnohé z nás po rozchode alebo po rozvode začneme veľmi spoločensky žiť. Je to ďalšia z dobre mienených rád, ktoré aplikujeme do svojho života v nádeji, že rozchod bude bolieť menej. Fakt ale je, že keď sa snažíme utiecť samé pred sebou a pred tým, čo cítime, tak sa neliečime. Je to akoby sme ranu nevyčistili, ale iba ju zalepili a dúfali, že sa vylieči. Tento útek sama pred sebou po rozchode je prirodzená obrana nášho ega. Ego má svoje plány a rozhodne k ním nepatrí náš zdravý, harmonický vzťah s nejakým partnerom. Ego má rado batožiny, obviňovanie, potláčanie, utekanie, odcudzovanie, sebaľútosť, preto to sú cestičky, ktorými sa nás bude snažiť zviesť. Aby nás odklonilo od podstaty a od toho, aby sme sa vyliečili a naozaj odvážne pohli v živote ďalej.
Každá z nás chce byť šťastná, milovaná, obdivovaná. To sú túžby nášho srdca a sú úplne prirodzené. Pre nás je len dôležité, že ak už príde k rozchodu alebo rozvodu, aby sme sa venovali sama sebej. Aby sme cítili, čo cítiť máme. Bolesť aj ublíženie. Aby sme boli k sebe dobré, láskavé a odmeňovali sa aj za najmenšie pokroky- napr. že sme dnes doobeda na neho nemysleli. Rozchod je proces. Aj naše liečenie je proces. Ak si myslíme, že jeden deň dostaneme kopačky a druhý deň ideme ďalej, akoby sa nič nestalo, takto to žiaľ nefunguje. Čím budeme bdelejšie k našim životným situáciám, potrebám a pocitom, tým viac budeme schopné pritiahnuť kvalitného životného partnera a vytvoriť zväzok, ktorý bude čo najmenej zaťažený bolesťou minulých vzťahov,
