Dnes by som sa s vami chcela podeliť o tému, ktorá je pre mnohé z nás témou životnou. Dlhé roky mi trvalo, kým som vôbec pochopila, čo to tá sebaláska vlastne je. Čo to znamená naozaj? Je to to, keď si kúpim šaty z výpredaja? Alebo sa odmením zákuskom za niečo? Mám sa fakt rada, keď mu vždy odpustím? Alebo sa mám rada, keď stihnem všetko podľa plánu, možno ešte niečo navyše?
Podľa môjho názoru má téma sebalásky veľa vrstiev. A zdá sa mi, že je krehká a zraniteľná, preto ju musíme vedome kultivovať každý deň odznova. Ak by som mala zhrnúť, čo sebaláska pre mňa znamená, tak je to mať v úcte samu seba. Mať samu seba natoľko v úcte, že keď sa v nejakej situácii alebo pri nejakom človeku necítim dobre, tak jednoducho odídem alebo sa ohradím. A že nie, znamená naozaj nie. A neznamená to možno alebo, keď na nás niekto zatlačí, tak to dokonca znamená áno. Sebaláska znamená, že sa nenecháme strhnúť okolnoťami, ani pokusom iných pokaziť nám náladu, či sa s nami pohádať. Sme si vedomé, čo pre seba znamená a milujeme sa také, aké sme. A keď nás ten druhý takú nemiluje, tak je to samozrejme jeho právo, ale nemienime strácať vlastnú integritu kvôli spokojnosti iného. Dávať na prvé miesto samu seba nie je sebeckosť, ale obetavosť! Lebo len ak som ja plná sama v sebe a postarala som sa o všetky svoje momentálne potreby, tak až potom sa môžem rozdávať. Podľa mňa taká sebaláska je veľmi zodpovedný prístup k životu.
Nečakám od nikoho, že ma urobí šťastnou, lebo si uvedomujem, že je to moja zodpovednosť. Nečakám ani nato, že partner naplní všetky moje potreby, lebo tie sú už naplnené v momente, keď sa s ním mám stretnúť. Žena, ktorá vysiela k mužovi energiu typu „potrebujem ťa“, „som na tebe závislá“, „prečo si včera nezavolal?“ je pre neho veľmi odpudzujúca. On ju potom nedokáže ani rešpektovať a už vôbec nie je pre neho atraktívna. Ale žena, ktorá vysiela signál typu „som v pohode s tebou, aj bez teba“, tak taká má nápadníkov milión. A to je práve žena, ktorá sa už postarala o svoje potreby, vyliečila si svoje zranenia, závislosti vzťahové a teší sa zo života len tak, či tu partner je alebo nie je.
Taká sebaláska sa mi zdá dosť premenlivá a môžeme ju ľahko stratiť, ak nie sme dosť bdelé. A skvelé na živote je to, že život a najmä ľudia v našom najbližšom okolí nám vždy okamžite „povedia“, ako na tom s tou sebaláskou momentálne sme. Čiže, keď sa ráno zle zobudíme a zostaneme nervózne, koľko toho musíme v ten deň stihnúť, už sa to s nami obvykle vezie. Veď to poznáte, deň blbec. Potom to v praxi vyzerá tak, že stretávame len samých neochotných blbcov a všetko sa nám kazí pred očami. Ešte aj tá čašníčka zabudla na moju objednávku! Celé zle. Pravda je, ale, že ak by sme ráno dokázali zmeniť naše vykročenie ľavou nohou na pozitívnejší prístup, deň by sa odvíjal inak. Alebo aspoň uvedomenie toho, že ok zmeškala som autobus, ale nevadí, môžem si niečo čítať a nie si hneď nadávať. Sebaláska je beh na dlhé trate, ale zároveň sa skladá z milióna maličkostí. Verte mi, nemá sa rada taká žena, ktorá je superžena, ktorá navonok všetko stíha, vybaví, zariadi aj postaví. A potom doma zažíva kolapsy únavy a vybíja si frustráciu na deťoch.
